icon

Ako nakúpiť gastrolístky pod nominálnu hodnotu – pojednanie o know-how a najlepšej praxi

11 min
335 min
0 €
03.11.2018
0x
1000x

Ako nakúpiť gastrolístky pod nominálnu hodnotu – pojednanie o know-how a najlepšej praxi

 

Gastrokarty, stravné lístky, gastrolístky alebo iba jednoducho „gastráče“. Niečo, čo musí riešiť takmer každý zamestnávateľ, ktorý nemá vlastnú výdajňu stravy. A tak je preňho siahnutie po stravných lístkoch najjednoduchším riešením, ktoré reguluje zákon. Ako sa však na túto komoditu pozerá zákon o verejnom obstarávaní a ako gastrolístky obstarať čo najefektívnejšie? A nakoniec, čo nám prinesie exkurz do histórie?

 

 

Začiatok od konca – ako je tomu dnes?

V prvom rade je z hľadiska verejného obstarávania potrebné povedať, že gastrolístky sú v novom zákone o verejnom obstarávaní na pokraji záujmu. Zažili sme turbulentné obdobia za posledných 20 rokov, kedy sme si prešli kartelovými dohodami, súťažami s na chlp rovnakým nacenením, dokonca losovaním úspešných uchádzačov, ako aj desiatkami námietok. Ak niekde panoval divoký západ vo verejnom obstarávaní, tak práve v tomto predmete nákupu.

 

 Ak niekde panoval divoký západ vo verejnom obstarávaní, tak práve v tomto predmete nákupu. 

 

Dnes je už situácia v každom ohľade iná. Gastroslužby vrátane gastrolístkov sú presunuté do tzv. Prílohy č. 1 k zákonu o verejnom obstarávaní a je možné ich v limite 200 000 eur bez DPH obstarať iba ako zákazku s nízkou hodnotou. Uvedené nám potvrdzuje aj metodické usmernenie Úradu pre verejné obstarávanie č. 17314-5000/2017 zo dňa 20. 12. 2017, ktoré o. i. konštatuje:

„Medzi sociálne a iné osobitné služby sú v prílohe č. 1 k zákonu okrem iného uvedené: 55520000-1 Služby hromadného stravovania. Máme za to, že obstarávanie stravných poukážok (gastrolístkov) na zabezpečenie stravovania zamestnancov podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce možno zahrnúť, v závislosti od konkrétneho prípadu, pod uvedený CPV kód.

 

Podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona podlimitná civilná zákazka na poskytnutie služby uvedenej v Prílohe č. 1 k zákonu zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit podľa odseku 2 a súčasne rovnaká alebo vyššia ako 200 000 eur. Podľa § 5 ods. 4 zákona civilná zákazka s nízkou hodnotou zadávaná verejným obstarávateľom je zákazka, ktorej predpokladaná hodnota je nižšia ako finančný limit uvedený v odseku 3 rovnakého ustanovenia v priebehu kalendárneho roka alebo počas platnosti zmluvy, ak sa zmluva uzatvára na dlhšie obdobie ako jeden kalendárny rok.

 

Z uvedeného vyplýva, že v závislosti od predpokladanej hodnoty zákazky sa pri zadávaní zákaziek na poskytnutie služieb podľa prílohy č. 1 k zákonu uplatňuje:

a) postup zadávania zákazky s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona, ak predpokladaná hodnota je nižšia ako 200 000 eur,

b) v prípade, ak predpokladaná hodnota zákazky je rovnaká alebo vyššia ako 200 000 eur a zároveň nižšia ako 750 000 eur postupuje sa podľa tretej časti zákona podlimitným postupom bez využitia elektronického trhoviska (§ 113 až 116 zákona), a

c) ak predpokladaná hodnota zákazky je rovnaká alebo vyššia ako 750 000 eur postupuje sa nadlimitným postupom podľa druhej časti prvej a druhej hlavy zákona.“

 

Nie je cena ako cena

Na tomto mieste ešte pre istotu pripomíname, že v zmysle nespočetných rozhodnutí o námietkach, ako aj súvisiacich výkladových stanovísk ÚVO, do predpokladanej hodnoty zákazky vstupuje aj celá samotná nominálna hodnota stravného lístka bez ohľadu na to, s akou províziou (alebo bez nej) sa vysúťaží, nakoľko je to v celosti výdavok obstarávateľskej organizácie sui generis. Že nejaká časť z neho pochádza z výplat zamestnancov, prípadne iná časť zo sociálneho fondu verejného obstarávateľa, v tomto prípade nijako neovplyvní povahu fakturovaného výdavku ako takého.

 

Do predpokladanej hodnoty zákazky vstupuje aj celá samotná nominálna hodnota stravného lístka. 

 

Čo sa týka postupu obstarania, je celkom zjavné, že limit 200 000 eur bez DPH ročne bude bohato postačovať drvivej väčšine bežných verejných obstarávateľov, teda tých, ktorí majú menej než cca 250 zamestnancov. Pri tomto odhade vychádzame z priemernej hodnoty lístka 3,60 € a mesiacom dovolenky pre väčšinu zamestnancov, prípadní zamestnanci na PN toto číslo ešte zvýšia. Pri tomto limite je možné realizovať veľmi jednoduchý prieskum trhu, kde sa cez email opýtame dodávateľov na ceny, ktoré nám za jednotlivé lístky s konkrétnou nominálnou hodnotou ponúknu. Výsledky preukázateľne zaprotokolujeme zápisnicou, aby sme dostáli princípu preskúmateľnosti.

 

 Pri tomto limite je možné realizovať veľmi jednoduchý prieskum trhu. 

 

Najväčšou chybou je pýtať sa dodávateľov na výšku provízie k lístkom a vyhodnocovať ju v kritériách, hoci sa to tak dialo mnoho rokov. Výška provízie totiž postupne zvyšovaním konkurencie klesala, až klesla na samotnú nulu, kedy vám dodávatelia ponúkali cenu za lístok totožnú s jeho nominálom. Ak sa niekto pýta, kde emitentom ostal zisk, odpoveď je veľmi jednoduchá – vo výbere dodatočných poplatkov od poskytovateľov stravovania, ktorí vydavateľom lístkov platili určité percento z ich hodnoty. Tak je tomu i dodnes.

 

 Ak sa niekto pýta, kde emitentom ostal zisk, odpoveď je veľmi jednoduchá. 

 

Pri poznaní tohto faktu sa ale otvorila nová rovina efektívneho a hospodárneho vyhodnocovania kritérií pri nákupe gastrolístkov – jednoducho vynásobte potrebný a predpokladaný počet lístkov za organizáciu jeho nominálnou hodnotou a trhu sa opýtajte, za koľko tento obnos takýchto lístkov ponúknu. S veľkým prekvapením začnete pozorovať, že sa predháňajú v znižovaní ceny a spravidla skončia nemalom mínuse pod nominálom. A to je predsa voda na mlyn kvalitného obstarávania.

 

Krátky exkurz do histórie

Nedá nám neodpustiť si pohľad do nie dávnej minulosti. Protimonopolný úrad začal šetrenie domnelého kartelu medzi vydavateľmi stravných lístkov koncom roka 2014, resp. začiatkom roka 2015. Kým to najprv vyzeralo ako nevinné dopytovanie sa, veľa sa zmenilo raziou u viacerých z nich, odobratím počítačov, smartfónov a začatím dokazovania.

 

Veľa sa zmenilo raziou u viacerých z nich, odobratím počítačov, smartfónov a začatím dokazovania.


Pre zobrazenie článku musíte byť registrovaný a tiež prihlásený.

Využite však možnosť bezplatnej registrácie, vďaka ktorej získate praktický osobný účet zadarmo. Vďaka registrácii a prihláseniu budete môcť dočítať aj tento článok bezplatne. Osobný účet Vám prinesie užitočné informácie a ostanete s nami v kontakte aj cez newsletter.

Prečítali ste iba 3913 znakov z 28959 v článku. Po prihlásení sa do svojho osobného účtu budete môcť dočítať zvyšok článku.

Autor článku: Martin Boržík

JUDr. Martin Boržík, LL.M je vlastníkom a výkonným riaditeľom spoločnosti SmartinG, s.r.o., ktorá dodáva služby vo verejnom obstarávaní. V minulosti pracoval na Odbore kontroly Úradu pre verejné obstarávanie, ale aj ako audítor pre rôzne riadiace orgány kontroloval eurofondové VO. V súčasnosti radí organizáciám, realizuje súťaže na kľúč, avšak pomáha i záujemcom a uchádzačom pri kompletizovaní ich ponúk.