icon

Elektronizácia verejného obstarávania po 18. 10. 2018 a niekoľko otázok

16 min
490 min
0 €
05.11.2018
0x
1000x

Elektronizácia verejného obstarávania po 18. 10. 2018 a niekoľko otázok

 

Výkladovým stanoviskom č. 4/2018 „Elektronická komunikácia a výmena informácií“ zo dňa 13. 9. 2018 Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „úrad“) „metodicky“ ustálil výklad § 187 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní.

 

 

Podľa predmetného ustanovenia zákona komunikácia a výmena informácii vo verejnom obstarávaní sa do 18. októbra 2018 môže uskutočňovať písomne prostredníctvom pošty, iného doručovateľa, faxom, elektronicky podľa § 20 ods. 1 alebo ich kombináciou okrem § 15 ods. 6, § 50,§ 54 a § 58, posielaním oznámení používaných vo verejnom obstarávaní a informácií podľa tohto zákona na uverejnenie publikačnému úradu a úradu, a uverejňovaním informácií a dokumentov v profile.

 

 Úrad teda ustálil, že „od 19. 10. 2018 vzniká povinnosť plne elektronickej komunikácie v nadlimitných a podlimitných postupoch zadávania zákazky. Povinnosť elektronickej komunikácie je od 19. 10. 2018 nutné zabezpečiť v akomkoľvek postupe verejného obstarávania (nadlimitnom alebo podlimitnom) zadávanom v zmysle zákona o verejnom obstarávaní bez ohľadu na dátum jeho vyhlásenia." 

 

Text výkladového stanoviska je možné si prečítať na webovom sídle úradu v sekcii „výkladové stanoviská úradu“.

Pre právno-aplikačnú prax bol predmetný metodický návod úradu síce prínosom, nakoľko úrad poskytol svoju predstavu pri interpretácii § 187 ods. 8 zákona o verejnom obstarávaní, avšak nedoriešených zostalo množstvo otázok súvisiacich s „narýchlo“ spustenou elektronizáciou verejného obstarávania a niektoré právne názory úradu vyjadrené v uvedenom výkladovom stanovisku podnietili právnu polemiku.

 

Sporným bodom výkladu úradu zostáva to, že „povinnú elektronizáciu“ je nutné viesť vo verejnom obstarávaní, ktoré je podlimitné a nadlimitné.

 

 Ak vychádzame z názoru úradu, že § 20 sa na zákazky s nízkou hodnotou neaplikuje, otvára sa množstvo otázok, ktoré súvisia so skutočnosťou, či tieto zákazky vôbec možno realizovať elektronicky, a ak áno, aké sú požiadavky na takto vedenú elektronickú komunikáciu. 

 

Ustanovenie § 20 zákona o verejnom obstarávaní okrem iného „garantuje“, že komunikácia a výmena informácií vo verejnom obstarávaní sa realizuje nástrojmi a zariadeniami, ktoré nesmú byť diskriminačné, musia byť všeobecne dostupné a prepojiteľné so všeobecne používanými produktmi informačných a komunikačných technológií. Systematicky je § 20 zaradený v prvej časti zákona, ktorá by sa mala aplikovať na akýkoľvek postup upravený zákonom.

 

Je nutné konštatovať, že úrad vo svojom výkladovom stanovisku č. 4/2018 systematický výklad zákona neuplatnil a svoje závery ohľadne vylúčenia zákaziek s nízkou hodnotou z „povinnej elektronickej komunikácie“ hlbšie nezdôvodnil.

 

Ďalším sporným momentom výkladu úradu je povinná elektronická komunikácia aj v postupoch, ktoré boli začaté pred 19. 10. 2018. Je jasné, že Slovenská republika je povinná realizovať elektronickú komunikáciu vo verejnom obstarávaní na základe požiadavky smerníc Európskej únie, avšak je taktiež potrebné podotknúť, že „násilné“ vynucovanie elektronickej komunikácie voči uchádzačom, ktorí predložili „listinné ponuky“ nie je častokrát reálne, najmä v situáciách, kedy uchádzač nie je po otváraní ponúk umiestnený na prvom (až treťom) mieste a nie je motivovaný spolupracovať s verejným obstarávateľom, obstarávateľom pri „doelektrizonizovaní“ svojej ponuky alebo postupu. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ sa tak v praxi ocitá v neriešiteľných situáciách – žiada uchádzača o „doelektronizovanie“ verejného obstarávania, avšak uchádzač nie je motivovaný poskytnúť takúto „súčinnosť“, nakoľko nevidí zmysel takejto aktivity.

 

Už vôbec úrad nedáva odpoveď, či dokončenie verejného obstarávania „neelektronickým“ postupom môže predstavovať porušenie „zákona, resp. jeho výkladu“, a či takéto porušenie môže mať vôbec vplyv na výsledok verejného obstarávania.

Podľa názoru autora článku, konštatovanie čo i len hypotetického vplyvu na výsledok by bolo absurdné vzhľadom na skutočnosť, že do procesu verejného obstarávania sa záujemcovia, resp. uchádzači prihlasovali za podmienky pôvodne neelektronickej komunikácie. Zmena spôsobená výkladom úradu sa nemôže opierať ani o legitímne očakávania účastníkov procesu verejného obstarávania, iba ak by títo predvídali situáciu a výklad úradu a na tento sa vopred opýtali a tento by sa stal známy všetkým zúčastneným stranám.

 

V súvislosti s procesom „elektronizácie“ verejného obstarávania je nutné poukázať ešte na niekoľko aspektov verejného obstarávania, ktorým sa úrad vo svojom výklade nevenoval:

 

Ad 1) Ako sa má zabezpečiť plná elektronizácia vo väzbe na „skenovanie dokumentov“ v informačných systémoch používaných vo verejnom obstarávaní?

Ad 2) Je možné a súladné so zákonom akceptovať sken dokladov potrebných na preukázanie podmienok účasti?

Ad 3) Je možné a súladné so zákonom akceptovať sken bankovej zábezpeky?

Ad 4) Ako sa má zabezpečiť elektronická súčinnosť pred uzatvorením zmluvy – môže sa vyžadovať predloženie fyzickej/papierovej zmluvy alebo je nutné zmluvu podpisovať výlučne elektronicky? Stačí ak sa takáto elektronická zmluva podpíše len tak, že sa meno a priezvisko konajúcej osoby napíše elektronicky bez potreby podpisu konajúcej osoby (perom)?

Ad 5) Podľa výkladového stanoviska ÚVO č. 4/2018, cit.: „Zároveň úrad upozorňuje na to, že informačný systém, prostredníctvom ktorého sa realizuje verejné obstarávanie, musí spĺňať od 19. 10. 2018 požiadavky stanovené v § 20 zákona o verejnom obstarávaní. V prípade, ak použitý informačný systém nespĺňa zákonom o verejnom obstarávaní predpísané požiadavky, úrad odporúča verejným obstarávateľom, obstarávateľom a osobám podľa § 8 zákona tento systém od 19. 10. 2018 nahradiť systémom v zmysle § 20 zákona o verejnom obstarávaní vykonaním vyššie uvedených krokov.“

Ako má verejný obstarávateľ v praxi overiť splnenie týchto požiadaviek?

Ad 6) Ako to bude od 19. 10. 2018 s elektronizáciou a zmenami zmluvy? Je povinnosť realizovať zmenu zmluvy cez elektronické systémy?

Úradu boli predmetné otázky položené v žiadosti o metodické usmernenie č. 11642-5000/2018 na ktoré úrad odpovedal vyjadrením zo dňa 8. 11. 2018.

 

Úrad k otázkam uvádza nasledovné:

„Zákon o verejnom obstarávaní v súvislosti s elektronickou komunikáciou neupravuje požiadavky na formu dokladov vkladaných do ponuky prostredníctvom zvoleného informačného systému, v ktorom prebieha elektronická komunikácia v rámci konkrétnej zadávanej zákazky.


Pre zobrazenie článku musíte byť registrovaný a tiež prihlásený.

Využite však možnosť bezplatnej registrácie, vďaka ktorej získate praktický osobný účet zadarmo. Vďaka registrácii a prihláseniu budete môcť dočítať aj tento článok bezplatne. Osobný účet Vám prinesie užitočné informácie a ostanete s nami v kontakte aj cez newsletter.

Prečítali ste iba 4112 znakov z 34440 v článku. Po prihlásení sa do svojho osobného účtu budete môcť dočítať zvyšok článku.

Autor článku: Peter Kubovič

JUDr. Peter Kubovič bol dlhoročný zamestnanec ÚVO a v súčasnosti je vedúcim Útvaru verejného obstarávania MÚ Trnava.