PHZ nie je žiadna modla alebo odkaz všetkým „éROčkám“

PHZ nie je žiadna modla alebo odkaz všetkým „éROčkám“

Predpokladaná hodnota zákazky (ďalej v texte len „PHZ“) je inštrument, ktorý má nepochybne svoje opodstatnenie v mnohých prípadoch. Sprevádza nás „véočkárov“ prakticky od zrodu moderného verejného obstarávania, bol súčasťou všetkých zákonov a jeho súčasná podoba pramení zo všeobecnej verejnoobstarávacej smernice č. 2014/24/EÚ. V poslednej dobe však sledujeme, že sa s jeho vážnosťou skutočne preháňa, a to obzvlášť po zdvihnutí limitov pre zákazku s nízkou hodnotou. Pri realizovaní tohto postupu VO je prítlak kontrolných orgánov na zisťovanie PHZ skôr šikanou, ako dodržaním litery zákona.

Ako každý inštitút, aj PHZ si prešla určitým vývojom. Pri jej poslednej zmene sa zvýraznila, dala do popredia možnosť jej zisťovania na základe porovnania s inými obdobnými zákazkami – či už vo forme vlastných zdrojov, keď sa komodita nakupuje opakovane (teda sa PHZ určí ako doterajšia cena nákupu) alebo vo forme zistenia iných obdobných nákupov, ktoré sú napríklad zverejnené vo vestníkoch alebo registroch zmlúv. K takémuto jej zisteniu teda netreba vyvinúť aktívnu snahu zisťovať informáciu o nej z trhu, stačí pasívne prezrieť dostupné údaje na internete. Až keď takáto možnosť odpadá, ak napríklad máme veľmi špecifický predmet, sú s ním spojené iné služby ako bežne alebo jednoducho nie sme schopní takéto niečo nájsť, aktívne oslovujeme trh či už vo forme prieskumu, resp. trhovej konzultácie alebo iným vhodným spôsobom (§ 6 ods. 1 ZoVO).

Základným predpokladom dobre zrealizovanej, resp. zistenej PHZ je to, že jej výška je platná v čase začatia verejného obstarávania (a teda nemusí mať žiaden konkrétny „vek“ – môže byť stará týždeň aj mesiac, ak sa cena nakupovanej komodity podstatne nezmenila).

Prečo však vlastne celá „péházet“ existuje? Má dve podstatné funkcie. Prvou z nich je skutočnosť, že v rámci nášho zákona existujú jednotlivé limity, podľa ktorých sa rozhodujeme o zvolení „ostrého“ postupu verejného obstarávania. Zákon nám zakazuje rozdeľovať homogénny predmet zákazky tak, aby sme sa vyhli vyšším postupom – teda v prípade podlimitného postupu nesmieme deliť na zákazky s nízkou hodnotou, resp. v prípade nadlimitu na podlimity (pojednáva o tom § 6 ods. 16).

Na to slúži zistenie PHZ a jej správne určenie je podstatné pre to, aby sme obstarali v limite, v ktorom sme postup VO aj začali. Táto funkcia je obligatórna a priamo označená aj v samotnom § 6 ods. 1, a totiž že PHZ sa určuje za účelom ustanovenia postupu verejného obstarávania podľa finančných limitov.

Druhou funkciou výšky PHZ sú ďalšie fakultatívne inštitúty, ktoré sa na ňu odvolávajú, resp. s jej výškou operujú. Ide najmä o výšku prípadnej zábezpeky v podlimitnej alebo nadlimitnej súťaži, ale aj o podmienky účasti, pre ktoré sa môžeme rozhodnúť. Relevantnou je napríklad požiadavka na výšku obratu alebo referencie. Tieto ale aj ďalšie podmienky účasti zo zákona musia byť primerané povahe zákazky, a to práve s najmä s ohľadom na jej zistenú finančnú hodnotu (a samozrejme, aj charakter opisu predmetu).

Zákon nám prikazuje zisťovať PHZ pri každom postupe, ktorý realizujeme v zmysle jeho znenia. V zásade tak PHZ nemusíme zisťovať iba pri zákazkách do 5 000 € bez DPH, resp. môžeme vykonať nákup už samotným zisťovaním cien na trhu. Ak obstarávame podľa zákona, teda nad 5 000 € bez DPH, v zásade musíme splniť tú primárnu, obligatórnu funkciu PHZ, a totiž že ustanovíme postup v príslušnom finančnom limite.