Legislatívne okienko – Novela zákona o VO k 01.01.2020
Národná rada Slovenskej republiky dňa 17. 10. 2019 schválila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 95/2019 Z. z. o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Pozrime sa, čo nám táto novela prináša:
- Pojem environmentálne hľadisko
Tzv. zelené verejné obstarávanie umožňoval realizovať aj súčasný zákon o verejnom obstarávaní s tým, že takéto verejné obstarávanie sa realizovalo len na úrovni 7,58 % pokiaľ ide o počet uskutočnených zákaziek a na úrovni 3,83 % pokiaľ ide o ich hodnotu v eurách bez DPH podľa štatistík za rok 2018.
Zákon v súčasnosti ustanovuje pojem „environmentálne hľadiská“ v rámci osobitných podmienok plnenia zmluvy (§ 42 ods. 12), ako aj pri kritériách na vyhodnotenie ponúk (§ 44 ods. 4).
Zákonodarca v rámci podpory vereného obstarávania zadefinoval v § 2 ods. 5, písm. q) nového zákona čo je environmentálne hľadisko.
Environmentálnym hľadiskom je teda podľa novej právnej úpravy taký aspekt súvisiaci s predmetom zákazky, ktorý znižuje alebo predchádza negatívnym vplyvom obstarávaných tovarov, služieb alebo stavebných prác na životné prostredie počas akejkoľvek fázy ich životného cyklu, prispieva k ochrane životného prostredia, podporuje adaptáciu na zmenu klímy alebo podporuje trvalo udržateľný rozvoj, najmä prostredníctvom:
1. znižovania znečistenia ovzdušia, vody a pôdy,
2. znižovania emisií skleníkových plynov,
3. ochrany lesov,
4. predchádzania vzniku odpadov alebo znižovania množstva vzniknutých odpadov,
5. zhodnocovania alebo recyklácie využívaných materiálov,
6. využívania obnoviteľných zdrojov alebo
7. efektívnejšieho využívania prírodných zdrojov.
- Súhrnné správy
Za účelom znižovania administratívnej záťaže sa upravuje povinnosť zverejňovať súhrnné správy o zmluvách, ktorých uzavretie nepodlieha pôsobnosti zákona, a to z pôvodných zmluvných cien vyšších ako 1 000 € na zmluvné ceny vyššie ako 5 000 €.
Zákon tiež upravuje periodicitu tejto zverejňovacej povinnosti zo súčasného kalendárneho štvrťroka na kalendárny polrok s tým, že explicitne vymedzuje aj možnosť plnenia tejto informačnej povinnosti buď priebežne počas kalendárneho polroka, alebo hromadne do 60 dní po skončení kalendárneho polroka. Dobrou správou je tiež tá skutočnosť, že verený obstarávateľ a obstarávateľ nie sú povinní v súhrnnej správe uviesť zmluvy, ktoré boli zverejnené v Centrálnom registri zmlúv. Zlou správou ostáva, že sa rozširuje diapazón informácií, ktoré sa budú v rámci správy uvádzať.
Z dôvodu zjednotenia periodicity zverejňovacej povinnosti týkajúcej sa súhrnných správ zo súčasného kalendárneho štvrťroka na kalendárny polrok sa upravuje táto periodicita aj pre súhrnné správy týkajúce sa zákaziek podľa § 109, § 110 a § 117, ako i podlimitné koncesie.
Obmedzenie účasti vo verejnom obstarávaní záujemcom alebo uchádzačom so sídlom v treťom štáte
Podľa § 10 ods. 4 nového zákona platí, že: „Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže obmedziť záujemcovi alebo uchádzačovi účasť vo verejnom obstarávaní, najmä ho vylúčiť alebo vylúčiť jeho ponuku, ak má tento záujemca alebo uchádzač sídlo v treťom štáte, s ktorým nemá Slovenská republika alebo Európska únia uzavretú medzinárodnú zmluvu zaručujúcu rovnaký a účinný prístup k verejnému obstarávaniu v tomto treťom štáte pre hospodárske subjekty so sídlom v Slovenskej republike.“
- Rozšírenie možnosti odstúpiť od zmluvy
Ako aj dôvodová správa k novému zákonu uvádza, nová právna úprava umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi uplatniť ako zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy aj právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu na ochranu hospodárskej súťaže preukazujúce vymedzenému okruhu osôb, ktoré sú zmluvnou stranou danej zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy, porušenie zákazu dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž, ktorý je vyjadrený napr. v § 4 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov alebo v Čl. 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Predpokladom možnosti uplatnenia tohto zákonného dôvodu odstúpenia od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy je tiež to, že takáto preukázaná dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž spočívala v nedovolenej koordinácii dodávateľa, člena skupiny dodávateľov alebo koncesionára s inými podnikateľmi v akomkoľvek verejnom obstarávaní, teda nielen vo verejnom obstarávaní, ktorého výsledkom je daná zmluva, rámcová dohoda alebo koncesná zmluva.
Inak povedané, pri každej dohode obmedzujúcej hospodársku súťaž (bez ohľadu na to, či horizontálnej alebo vertikálnej), ktorá bola preukázaná zmluvnému partnerovi verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa príslušným orgánom na ochranu hospodárskej súťaže v Európskej únii, a to v súvislosti s akýmkoľvek verejným obstarávaním, bude mať daný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zákonnú možnosť prehodnotiť svoj zmluvný vzťah s týmto svojím zmluvným partnerom - delikventom.
Doposiaľ takýto hospodársky subjekt mohol dokončiť realizáciu svojich zákaziek, pokiaľ verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ nemal zmluvne upravený dôvod na odstúpenie od zmluvy pri preukázaní dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž (kolúzie vo verejnom obstarávaní). Odstúpenie od zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy na základe zákona o verejnom obstarávaní môže byť efektívnym preventívnym opatrením voči kolúzii vo verejnom obstarávaní, pretože postihuje konkrétny zmluvný vzťah a konkrétny zisk delikventa. Možnosť odstúpenia od zmluvy predstavuje doplnenie zákonných následkov preukázania kolúzie vo verejnom obstarávaní, t. j. k pokute a zákazu účasti vo verejnom obstarávaní, ktoré sú ukladané Protimonopolným úradom Slovenskej republiky. Aby zákonodarca neprimerane nezasahoval do konkrétnych zmluvných situácií, tak voľba aplikácie daného dôvodu odstúpenia od zmluvy je ponechaná na verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý môže pri rozhodovaní zohľadniť napr. ekonomické aspekty zmluvného vzťahu, a teda napr. skutočnosť, či z rozhodnutia Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vyplývalo, že dôsledkom kolúzie bolo umelé zvýšenie zmluvných cien vo verejných obstarávaniach. Zároveň uvedený zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy umožňuje verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi zohľadniť zostávajúcu dĺžku zmluvného vzťahu, a teda môže pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy už pri právoplatnom rozhodnutí napr. Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.