Urobili sme všetko pre nové rušne

Urobili sme všetko pre nové rušne

Aktuálny rozhovor s osobnosťou verejného obstarávania nás zaviedol na koľajnice. JUDr. Michal Adamík je riaditeľom Sekcie obstarávania a nákupu Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (ďalej len „ZSSK“), ktorá po rozdelení jednotnej ŽSR zabezpečuje osobnú vlakovú dopravu na území nášho štátu. Obstarávacie objemy a potreby pre túto veľkú spoločnosť sú taktiež veľké – od motorovej nafty až po uniformy sprievodcov, rušne nevynímajúc. Niekedy spoločnosti pomáha štatút obstarávateľa s jeho limitom, avšak je niekedy ZSSK aj verejný obstarávateľ? Aké problémy trápia jeho centrálny nákup a koľko súťaží sa realizuje ročne z tejto pozície? Nechajte sa previesť skutočne veľkou obstarávateľskou organizáciou…

Máte za sebou „obstarávačskú“ históriu, začínali ste na Úrade pre verejné obstarávanie pred viac ako 10 rokmi. Môžeme sa vás už teda ako dlhoročného znalca obstarávania na úvod opýtať, ako vidíte a vyhodnocujete zmeny týchto procesov?

Môj prvý kontakt s obstarávaním bol pri rigoróznej skúške, kde pár otázok bolo aj z obstarávania a vtedy takmer nikto nevedel, o čom sa tam hovorí (úsmev). Vtedy platný zákon (č. 523/2003 Z. z.) a súčasne platný predpis upravujúci obstarávanie sa však hádam ani nedajú porovnať (smiech). Zmeny vnímam v postupe času najmä v elektronizácii, ktorá výrazne prispela k zrýchleniu niektorých krokov v obstarávaní. Zároveň pozitívne hodnotím zjednodušovanie, snahu o minimalizovanie administratívnej záťaže nielen na strane záujemcov. To však na strane obstarávateľa prináša viac zodpovednosti za svoje úkony a nové povinnosti, ktoré nás posúvajú dopredu. Spolu so zmenami zákona sa vyvíjame a napredujeme aj my, „obstarávači“. Napríklad EKS spôsobilo určité urýchlenie procesov obstarávania, v mojom predchádzajúcom pôsobisku (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR – pozn. red.) sa ale využívalo viac ako tu. Tu sme buď obstarávateľ, alebo sme verejným obstarávateľom tam, kde treba tak či tak realizovať nadlimitný postup. V každom prípade je už dnes obstarávanie podstatne modernejšie a efektívnejšie – flexibilnejšie. Celkovo sa dá hodnotiť, že obstarávanie prešlo búrlivým obdobím, pričom vždy reagovalo na aktuálnu spoločenskú situáciu a povedzme si otvorene – aj objednávku, vyplývajúcu z mediálneho tlaku volajúceho po transparentnosti. Následkom toho sa stalo v mnohých oblastiach naozaj transparentnejším – napríklad povinné zverejňovanie všetkých objednávok a zmlúv bolo dlhé roky slovenským unikátom v EÚ (a doteraz to nie je veľmi inak).

S tým sa nedá nesúhlasiť. Poďme však k vám. Ste de facto podnikový manažér nákupu a právnik v jednom – práve aj kvôli tomu, že tento štátny proces nákupu je najmä právny proces. Ako ste sa k tomuto chlebíčku dostali, je to niečo iné ako klasický verejný obstarávateľ? Sčasti ste sa už toho aj dotkli.

Čo sa týka porovnania mojich predchádzajúcich pôsobísk a toho súčasného, vo všeobecnosti treba povedať, že proces obstarávania, teda aj práva a povinnosti verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa upravuje jeden slovenský zákon. Na úrovni Európskej únie však existujú viaceré smernice, zvlášť pre verejného obstarávateľa, osobitne pre subjekty pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a telekomunikácií – obstarávateľov. Čiže rozdiely medzi klasickým verejným obstarávateľom a sektorovým obstarávateľom sú dané už rôznymi právnymi úpravami. Najvýraznejšou odlišnosťou od klasického obstarávateľa sú iné, vyššie limity, pri ktorých je povinnosť obstarávať podľa zákona o verejnom obstarávaní. Avšak to neznamená, že do uvedeného limitu neobstarávame. Naša spoločnosť má vnútropodnikovú smernicu, podľa ktorej uskutočňujeme verejné obchodné súťaže. Rozdiely sú aj v niektorých odlišných lehotách, resp. určitých povinnostiach, ktoré sú zjednodušené, ale základné princípy obstarávania platia aj pre nás. Tieto princípy máme inkorporované aj v našej smernici. A ako som sa k tomu dostal? V podstate klasicky – prijal som výzvu a doteraz som tu (smiech).

Aj preto sa teraz spolu rozprávame. Čo všetko vlastne spadá pod vašu kompetenciu? Názov sekcie je pomerne široký. Kedy ste teda obstarávateľ a kedy zasa verejný obstarávateľ?

Náplňou Sekcie obstarávania a nákupu, ktorá má spolu 34 zamestnancov, je zabezpečovať nevyhnutne potrebné tovary, služby, ako aj stavebné práce súvisiace s činnosťou našej spoločnosti. Ročne realizujeme cca 500 obstarávaní spolu v objeme niekoľko stoviek miliónov eur. Prioritne ide o rôzne náhradné diely pre rušne a vozne prevádzkované našou spoločnosťou, spaľovacie alebo trakčné motory, oleje, mazivá a pod. Taktiež zabezpečujeme nákup uniforiem pre našich zamestnancov, osobné ochranné pomôcky, ako aj bežné kancelárske potreby. Dôležitou agendou je obstarávanie stavebných prác súvisiacich s údržbou a opravou našich opravárenských priestorov, ako aj technického zázemia. Skrátka zabezpečujeme nákup všetkého, čo je pre chod našej spoločnosti dôležité. Čo sa týka prísnejších postupov, naša spoločnosť postupuje ako verejný obstarávateľ v prípade, ak sú nám poskytnuté nenávratné finančné prostriedky. Európske štrukturálne fondy využívame najmä pri investične náročných nákupoch, napr. nové ucelené vlakové jednotky, či už elektrické alebo dieselové alebo výstavba nových priestorov pre čistenie týchto jednotiek. Vo všeobecnosti ale najviac plníme funkcie, ktoré nám prislúchajú ako obstarávateľovi.

Chápeme. Zaujímalo by nás, ktoré z nedávnych obstarávaní by ste z hľadiska dôležitosti alebo výnimočnosti osobitne zdôraznili? Podarilo sa vám niečo takéto obstarať? Navyše v širokej verejnosti rezonuje dlhodobý problém s vekom „hardvéru“, ktorý osobný prepravca využíva, najmä rušňov, resp. vozňov. Ako vyzerá súčasný stav, existuje nejaká cestovná mapa obnovy vozového parku?